Prišlo zistenie, že tou správnou cestou sú CVČ-ká. Tadiaľ vedie tá vysnívaná cesta. Ale zákony a vyhlášky začali čítať aj kompetentní. Tí, čo ich mali mať prečítané už dávno, premyslené už vo fáze prípravy, či počas legislatívneho procesu. Ale keďže oni len pripravujú normy, nemajú celkom predstavu o realizácii výsledku svojho pracovného výkonu a žiadnu zodpovednosť za zle odvedenú prácu nenesú, tak nevedomky vytvorili priestor na kreativitu. Našli sa rodičia a pedagógovia, ktorí sa s nevyhovujúcim zabezpečením záujmovej činnosti pre deti a mládež nezmierili a našli vlastné riešenie. Prekonzultovali s právnikmi, či niečo neporušujú, ekonómom dali prepočítať a projekt bol hotový. Nastúpila realizácia. Ale tú si všimli aj iní rodičia. Čo, kde, ako, s kým, za akých podmienok trávi voľný čas ich dieťa má záujem vedieť väčšina rodičov a tak začali zisťovať podrobnosti ďalší potenciálni realizátori. Veď keď to ide u susedov, prečo by to nešlo u nás.
Zrazu v priebehu dvoch rokov štatisticky významne narástlo číslo "nové" CVČ, ŠKD a všimli si to aj úradníci. Medzitým sa síce šuškalo, že to je nezákonné a ešte nejaké proti. Lenže nastavený systém to presne takto realizovať umožňoval a v súlade so všetkými súvisiacimi normami. Keďže do povestného pohára už nielen kvapkalo, ale tieklo, pán minister sa rozhodol, že pohár pretiekol a zakročil. Rázne, sebavedomo, veď ako sa na ministra patrí. Nech všetci vedia, kto je tu pánom. A toto je školský dvor a predsa má svojho kohúta. Jedna porada, druhá. Slovo dalo slovo a novela utekala na schválenie. Zoberieme peniaze tým, čo s deťmi vo voľnom čase pracujú a dáme ich tým, čo ich majú v štatistike obyvateľov. A že s deťmi nepracujú, veď toľko úloh riešia, jedna navyše sa stratí. Uvidíme, koľkí od nich tie peniaze na činnosť s deťmi späť vydolujú. A čo na to starostovia, kam peniaze prídu? "Hurá, dotácia, aspoň niečo, keď viac nedajú. Na novú cestu to nebude, ale zídu sa." To, že zo 192€ na dieťa to bude len 65€ nie je ktoviečo, ale aj tak dobre.
Čudujete sa? Aj veľa iných sa už mesiace nestíha čudovať. Od začiatku roka je na Slovensku zopár kvalifikovaných pedagogických pracovníkov vo výpovednej lehote. Riaditelia verejne hovoria, že po lete budú nútení zavrieť. Väčšie mestá sú vo výhode - budeme sa snažiť zariadenia udržať. Ale polovica detí žije na dedinách, kde CVČ-ká nikdy nemali. Vyhlásenia niektorých starostov v intenciách - buď sám, alebo sa spojíme so susedmi a niečo vymyslíme - je zo sféry naivný manažment.
Vážený pán minister, šikovný ťah ako pomôcť obciam. Dotácia pre ne z biedneho školského rozpočtu vám vyšla. Ale čo bude s deťmi vo voľnom čase!?! Riešenie vám pritom poskakovalo po ministerských chodbách, lebo nevedelo, do ktorých dverí, ako robota navyše, vhupnúť. Pritom mohlo byť administratívne, elegantné a efektívne. Vy ste sa rozhodli rúbať aj s lietajúcimi trieskami. V tomto riešení ide o deti už v treťom rade. A nezabudnite. Slovenský národ je kreatívny.